Čo robiť?

Posted on 31. augusta 2012

0



Vo svojom krátkom článku zhrňuje Juraj Karpiš rôzne katastrofické opatrenia druhej Ficovej vlády a pýta sa či mohlo byť horšie… čo ale robiť, aby sme to zmenili?

Nezdráham sa povedať, že tí, ktorí sami seba nazývajú aktivistami za zrušenie otroctva, by mali s okamžitou platnosťou zastaviť osobnú aj majetkovú podporu vláde štátu a nečakať až získajú väčšinu jediného človeka. Stačí, ak majú na svojej strane Boha, nemusia už čakať na nikoho ďalšieho. Mimo toho, každý človek, ktorý je spravodlivejší než jeho sused, sám tvorí túto väčšinu jedného.“ – Henry David Thoreau

Zo staršieho článku Michala Drotována sa dozvedáme zaujimavé možnosti ako miesto nič neprinášajúceho hlasovania vo voľbách robiť niečo, čo naozaj pomáhalo vždy a pomáha i dnes (niektoré odporúčania môžu byť trochu „outdated“, ale to nič nemení na tom, že v prvom rade ide o princíp, vyhýbať sa železnej ruke štátu sa dá vždy i keď rôznymi spôsobmi).

Čo sa týka občianskej neposlušnosti, Blackwellová encyklopédia politického myslenia uvádza túto definíciu: „Pojmom sa obvykle označuje úmyselné neuposlúchnutie z dôvodov náboženských, morálnych či politických zásad. V striktnom zmysle občianska neposlušnosť porušuje zákon, ktorý je sám o sebe nespravodlivý, ale pojem sa vzťahuje i k protestu proti konkrétnej politike, ktorý vníma zákon ako jej byrokratický produkt, alebo k nátlaku v prospech politických reforiem.“ Občiansku neposlušnosť tak môžeme charakterizovať ako spojenie kritiky s aktívnym protestom.

Samotné protestné neplatenie daní je zrejme staré ako dane samotné, prvými známymi neplatičmi boli Zelóti v Judei, ktorí nechceli platiť dane rímskemu impériu. Americká revolúcia má tiež korene v odpore proti plateniu dane z čaju (známa Boston Tea Party v roku 1773). Ďalšími dôvodmi bol odpor proti vojne (napríklad známa výzva 448 spisovateľov a editorov na neplatenie daní ako protest proti vojne vo Vietname uverejnená v New York Post – popísal ju mimo iných aj Vonnegut, Chomsky alebo Michael Novak), protest proti okupácii (napr. na Americkej Samoe v roku 1927 alebo v Palestíne počas britskej okupácie) či na protest proti rozpusteniu parlamentu (ako v roku 1848 vyzýval v Nemecku v Neue Rheinische Zeitung Karl Marx).

Bolo by naozaj zaujímavé sledovať, ako by sa tváril Fico (či akýkoľvek íný politik/čka) a jeho vláda, ak by, pre neho občania druhej kategórie (t.j. tí čo ho nevolili) prestali platiť dane ako protest proti ich politikám a bezbrehému kradnutiu. Ak by napríklad zamestnanci začali vo veľkom zakladať obchodné spoločnosti a vyhli sa tak legálne plateniu napríklad sociálneho poistenia a teda prispievania do čiernej diery s názvom Sociálna poisťovňa. Alebo ak by obyvatelia začali preferovať kúpu tovaru a služieb u malých živnostníkov, ktorí nie sú platcami DPH. Prípadne by vo veľkom prechádzali k alternatívnym distribútorom elektriny a plynu a obišli tak pološtátne molochy Slovenské elektrárne a SPP.

Alebo ako sa píše tu: „Ak by sa prihlásilo na úrad práce cca 100.000 živnostníkov,… Ak by sa takáto akcia skoordinovala a naozaj by prerušilo živnosti cca 100.000 ľudí, chcel by som vidieť tie poprasky a opravy štátneho rozpočtu. Už na budúci rok nás plánuje vláda obrať o cca 50 mil.€.“

Politik nie je pokrytec – klame úprimne.“ – Pavel Kosorin

Máme dodržiavať zákony aj keď vieme, že nie sú prijímané s naším súhlasom, poverením a ich obsah vyzýva k iniciácii násilia voči nám? Tvrdošijne nasledovať legislatívu štátu len z dôvodu akejsi zodpovednosti k zachovaniu vlády práva a rešpektu voči zákonom štátu, z akéhosi mystického, ničím nepodloženého presvedčenia o príchode bezprávia a nespravodlivosti, ak by sa tak nečinilo, je najslepejším prejavom viery v nadradenosť formalizmu nad obsahom a následkami takejto legislatívy. Ako raz povedal Martin Luther King: „Človek má morálnu povinnosť neuposlúchnuť nespravodlivé, etike priečiace sa zákony. … Nesmieme zabúdať, že všetko čo Hitler urobil v Nemecku bolo podľa zákonov štátu v poriadku, teda legálne.“

Ako aj píšu českí piráti: „Svoju štedrú mzdu za “správu pracovnej sily” si miestni politici vylepšujú rozkrádaním prostriedkov, ktoré spravujú. … Nepomôžu nám žiadne reformy, a ani ďalšie zadlžovanie. Ak budeme hrať podľa ich pravidiel, nemôžeme vyhrať.

Ak volíte proti určitému politikovi alebo nevolíte vôbec a osoba, proti ktorej ste hlasovali alebo ste za ňu nehlasovali vyhrá a začne voči Vám vynucovať určité zákony či nároky, kedy prišlo k danému súhlasu s týmto z vašej strany? Považovali by ste použitie sebaobrany Vás samých voči týmto nárokom či zákonom za nemorálne?

_______________________________________________________________________________________________
Ján Tralich – Centrum pre slobodnú spoločnosť