Ľudia vašim majetkom nie su

Posted on 8. februára 2012

0



Prinútiť niekoho platiť za porušovanie jeho vlastnej slobody je vo svojej podstate ako urážka spojená s bitkou.“ – Benjamin Tucker

Povedané inak: Nie sú tvojim majetkom, oni a ani ich životy, tak ich nemáš právo komandovať a ani manažovať. Plody ich práce nie sú tvoje, aby si s nimi mohol nakladať.

Nezáleží na tom, ako múdre, alebo nádherné, alebo užitočné by bolo pre ostatných urobiť to, čo chceš, aby urobili. Nič vám do toho nie je, či majú pripnuté bezpečnostné pásy, uctievajú toho pravého boha, majú sex s nesprávnymi ľuďmi alebo vstupujú do výmenných (trhových) transakcií, ktoré na vás pôsobia dráždivo, či odpudivo. Je to ich voľba a tá na vás nezáleží. Sú ľuďmi presne tak ako vy, ste si vo svojich prirodzených právach rovnocenní. Nemáte nad nimi žiadnu legitímnu autoritu. Pokiaľ oni samotní neprekročia hranicu a nezačnú ohrozovať iných ľudí považovaním ich za svoj majetok, potiaľ nemáš žiaden etický základ na to, aby si proti nim zakročil – nieto ešte autorizovaním niekoho iného, aby tak konal tvojim menom.

Základný princíp civilizovaného spoločenského styku bol upresnený v roku 1646 Richardom Overtonom:

Každému jednotlivcovi je od prírody dané individuálne vlastníctvo samého seba, ktoré nemôže byť nárokované alebo uzurpované nikým iným. Každý, keďže je inteligentnou bytosťou a teda samým sebou, má teda aj vlástníctvo seba samého, inak by nemohol byť tým čím je a na základe tohto, nik iný nemôže zbaviť nikoho iného tohto práva bez použitia násilia a porušenia princípu samotnej prirodzenosti a pravidiel rovnosti a spravodlivosti medzi ľuďmi. … Nikto nemá právomoc nad mojimi právami a slobodami a ja takisto ju nemám nad nimi u niekoho iného. Ak by som ju mal, bol by som dobyvateľom a útočil by som na práva iného človeka. … Každý človek je od prírody kráľ, kňaz, prorok vo svojom vlastnom prirodzenom okruhu a dosahu, kde nemôže pôsobiť nik iný, iba s poverením, zmocnením a slobodným súhlasom toho, kto má toto právo.

Nech máš akýkoľvek status, teda či si policajný dôstojník alebo zvolený zákonodarca alebo ak si člen väčšiny, ktorá sa účastni hlasovania, táto požiadavka nemôže byť zrušená. Ako Voltairine de Cleyre v roku 1890 poukázala:

Voliči môžu zaobchádzať iba so svojimi vlastnými právami, ale nie s niekoho iného právami; Nech žonglujete s logikou či argumentmi ako chcete, nemôžete delegovať niekomu výkon akéhokoľvek práva či funkcií, ktoré vy sami nezastávate či nevlastníte. Ak ktorýkoľvek človek na Zemi má právo delegovať jeho právomoc na toho, koho si vyberie, potom každý iný človek ma toto právo tiež. A ak každý má takéto rovnaké právo, tak potom nikto iný nemôže vybrať splnomocnenca za niekoho iného, bez jeho osobného súhlasu. A preto, ak moc vlády spočíva v ľude ako celku a z tohto celého je jeden zvolený ako váš „zástupca“, tak stále by ten nemal legitimitu konať za konkrétneho jednotlivca. Jednotlivci tvoriaci menšinu, ktorí ťa neustanovili do tvojho úradu majú rovnaké práva a právomoci ako tí, ktorí tvoria väčšinu a ak preferujú neustanoviť nikoho ako svojho zástupcu, tak potom ani ty a ani nikto iný nemá právomoc ich nútiť, aby ťa akceptovali ako svojho zástupcu. …

Prepodkladám, že fráza: “Ľudia nie sú vašim majetkom” a jej variácie môžu byť viac ako užitočný nástroj intelektuálnej debaty, než iné slogany, ktoré zvyčajne používame. Prečo nereagovať na každý nový návrh útočiaci na prirodzené práva ľudí spôsobom: “Ale veď vy ich predsa nevlastníte.” “Ale veď oni nie sú váš majetok”? Aspoň by to priblížilo problém k jeho základnej, primárnej podstate.

“‎Dnes mi bolo povedané, že “máme súhlas ovládaných, pretože máme možnosť hlasovať vo voľbách”. Ak väčšinové hlasovanie rovná sa súhlasu ovládaných, tak potom znásilnenie obete gangom v parku sa rovná sexu, na ktorom sa všetci dobrovoľne zhodnú. Však nakoniec, väčšina to odsúhlasila.” ~ Voluntaryist Topher

_____________________________________________________________________________________________

Roderick Tracy Long – autor je profesor filozofie na Auburn University a bloger. Je taktiež senior akademik v Ludwig von Mises Institute, editor Journal of Ayn Rand Studies, riaditeľ a prezident Molinari Institute a člen poradného výboru Center for a Stateless Society.