Úvod ku knihe „Disentujúci elektorát“

Posted on 17. decembra 2011

0



Každým rokom sa stretávame s tým istým posolstvom: “Zúčastni sa volieb, je to tvoja občianska povinnosť.” Tí, ktorí bilancujú výroky kandidátov, vyčítavajú informácie z debát a nakoniec odvolia sú chápaní ako morálni, zodpovední občania. Tí, ktorí nenájdu medzi kandidátmi žiadneho, s ktorým by súhlasili alebo žiadnu platformu hodnú zastávania a tí, ktorí odmietaju voliť vo voľbách sú naopak označovaní ako apatickí a legitimita ich odporu je odmietaná. Táto kniha je zbierkou článkov a výňatkov z rôznych zdrojov, ktoré sa zaoberajú témami nehlasovania. Prezentuje menšinový pohľad na neúčasť na voľbách, ktorí vychádza z dôležitých etických a politických dôvodov; kniha ponúka štyri všeobecné argumenty: účasť na voľbách je implicitne násilný akt, pretože sa prostredníctvom neho poskytuje podpora konaniu násilia štátom; volenie posilňuje vieru v legitimitu štátu; a že existujúce nepolitické, voluntaryistické alternatívy lepšie slúžia spoločnosti. Aj keď veľa ľudí nesúhlasí s konceptom neúčasti na voľbách, vážne a dobre premyslené základy tohto nie tak rozšíreného presvedčenia majú zásadný význam pre pochopenie modernej politiky.

Musím sa priznať: V mojom živote som sa nikdy neregistroval na voľby, teda ani nevolil v politických voľbách. Už od čias adolescencie som mal intuitívny pocit, že tu nie je niečo v poriadku s politickými voľbami. V skorých osemdesiatich rokoch, co-editorka tejto knihy Wendy McElroy, spozorovala, že som nebol s týmto názorom sám. Spomenula, že sú doslova milióny a milióny nevoličov a medzi nimi sú aj niektorí, ktorí písali o svojom názore a dôvodoch odmietania politickej voľby. Táto kniha je kolekciou týchto názorov.

Aj keď existujú náboženské skupiny ako Quakeri a Amiši, ktorí sa už od počiatkov USA vystríhali politike, táto chronologická zbierka esejí začína s esejou Adina Balloua, vedúceho abolicionistu a pacifistu 19. storočia. Postoj tohto abolicionistického nevoliča bol, že keď vláda USA udržuje otrokárstvo, tak abolicionisti tým, že nebudú voliť vlastne odmietnu schvalovanie a participovanie sa na nespravodlivom politickom systéme.

S výnimkou druhého článku, ktorý napísal známy anglický filozof Herbert Spencer, sú ostatné články napísané Američanmi. Boli vybrané z jednoduchého dôvodu, ilustrujú širokú škálu názorov a dôvodov pre neúčasť na voľbách.

Primárnym účelom tejto knihy je preukázať fakt, že je možné ku téme neúčasti na voľbách povedať viac ako len vyjadriť akési inštinktívne reakcie na neparticipovanie, teda, že existujú veľmi dôležité etické a politické dôvody.

Druhým účelom je ponúknuť intelektuálnu obranu nevoličov. Nevoliči vždy boli a aj sú väčšinou vo väčšine politických volieb v tejto krajine. Ich právo zostať nereprezentovaní a nepoškvrnení politikmi by malo byť uznané. Faktom zostáva, že nevoliči vyhrali každé prezidentské voľby, ktoré boli kedy uskutočnené v tejto krajine.

Politické voľby sú sui generis (svojho druhu) pretože inštitúcia, ku ktorej sa vzťahujú – štát – je odlišná od akejkoľvek inej organizácie v spoločnosti. Členstvo (alebo občianstvo) v štátnej „organizácii“ je povinné. Štát vytvára monopol na obranné služby (polícia, súdy, právo) v určenej geografickej oblasti. Navyše svoje príjmy získava násilnými odvodmi, eufemisticky známymi ako dane. Všetci, ktorí odmietnu uznať jeho jurisdikciu alebo odmietnu zaplatiť dane sú odsúdení do väzenia, skonfiškuje sa ich majetok, alebo oboje. Neexistuje spôsob ako sa z tohto marazmu dostať.

Väčšina moderných štátov usporiadava hlasovanie vo voľbách, v ktorých si ich občania vyberajú zo zoznamu vopred určených kandidátov a politík. Vláda väčšiny zvyčajne určí výsledok. Bez ohľadu na počet voličov, kandidát s najväčším počtom hlasov vyhráva. Dokonca aj keď nehlasujete ste viazaní výsledkom tohto volebného procesu. Je to stále váš prezident, vaši zastupitelia, vaše dane – aj keď ste nehlasovali alebo hlasovali proti osobe, ktorá vyhrala voľby.

Základné argumentačné jadro tejto knihy môže byť sumarizované do nasledovných bodov:

1. Hlasovanie vo voľbách neanuluje individuálne práva alebo nevytvára pravdu. Väčšiny nemôžu odhlasovať zrušenie práv menšín.

2. Hlasovanie je implicitne násilný akt pretože sa prostredníctvom neho poskytuje podpora konaniu násilia štátom.

3. Hlasovanie posilňuje vieru v legitimitu štátu pretože participácia hlasujúcich, voličov umožňuje vytvorenie atmosféry schvaľovania štátu.

4. Existujú aj nepolitické metódy, ktoré sa spoliehajú na posolstvo voluntaryizmu, ktoré dokážu lepšie slúziť spoločnosti.

Niekto sa možno opýta: „Ak majú nevoliči pravdu, čo by sme mali robiť? Nie je neúčasť na voľbách v skutočnosti taktika nič nerobenia, ignorácie?“ Môže byť, teda okrem toho, že existuje množstvo vecí, ktoré môžeme konať ak sa sústredime radšej na nás samotných ako na spoločnosť ako celok. My sme zodpovední iba za nás samých (a naše deti, kým sa nestanú dospelými). Nikdy nemôžme „zreformovať“ niekoho iného. V skutočnosti jediná vec v rámci sily ktoréhokoľvek nevoliča je „obdarovať spoločnosť jednou vylepšenou osobou“. Ako povedal Albert Jay Nock „Roky skúseností potvrdili, že jedinou cestou ako môže byť spoločnosť zlepšená je cesta individuálnych metód. Je to tá metóda, pri ktorej každý jeden robí všetko čo je v jeho silách na zlepšení samého seba a svojho okolia. Jedná sa o pokojnú a trpezlivú cestu zmeny spoločnosti, pretože sa sústreďuje na zlepšení charakteru muža a ženy ako jednotlivcov. Pri zmene jednotlivcov zlepšenie v spoločnosti príde prirodzene tiež.” Povedané inak: “Ak sa sústredíte na prostriedky, tak nakoniec výsledky prídu samé.”

(Pozn. prekl.: časti knihy je možné si prečítať na Google books – Dissenting electorate: those who refuse to vote and the legitimacy of their opposition)
_____________________________________________________________________________________________

Carl Watner – autor je historik a voluntaryista. Písal články pre Reason magazine, The Libertarian Forum a The Journal of Libertarian Studies. Publikuje a edituje The Voluntaryist newsletter od roku 1982.

(Originálny článok „Introduction to Dissenting Electorate“ vyšiel na stránkach The Voluntaryist)