Štát je 1%

Posted on 19. novembra 2011

0



 Protestné hnutie okupantov Wall Street-u úspešne používa tvrdenie, že 99 percent je využívaných 1 percentom a to čo vraví je aj pravdou. Zle ale identifikuje tieto skupiny. Okupujúci si myslia, že problémom je 1 percento držiteľov najväčšieho bohatstva. V skutočnosti, toto 1 percento zahŕňa niekoľko najchytrejších, najviac inovatívnych ľudí v krajine – ľudí, ktorí vynachádzajú, obchodujú a distribuujú hmotné požehnania k celej populácii. Vlastnia taktiež kapitál, ktorý udržuje a podporuje produktivitu a rast.

Je tu, ale ďaľšie 1 percento, ktoré si žije paraziticky z populácie a využíva, vykorisťuje 99 percent ľudí. Navyše, je prítomná dlhá intelektuálna tradícia siahajúca až do neskorého stredoveku, ktorá upozorňuje na zvláštnu realitu toho, že nepatrná menšiná žije z produktívnej práce drvivej väčšiny.

Mám na mysli štát, ktorý je aj dnes tvorený malým kúskom populácie a je priamou príčinou všetkých tých ožobračujúcich vojen, inflácií, daní, dirigovania a sociálneho konfliktu. Toto 1 percento je tiež priamou príčinou násilia, cenzúry, nezamestnanosti a veľkého množstva chudoby.

Pozrite sa na čísla zaokrúhlené na základe posledných dát. Populáciu USA tvorí 307 miliónov ľudí. Z toho je približne 20 miliónov vládnych úradníkov na všetkých úrovniach, čo tvorí 6,5 percenta. 6,2 milióna z týchto ľudí sú učitelia na štátnych školách, o ktorých by sme mohli povedať, že v skutočnosti nie su tou vládnucou triedou. Tým sa nám toto celkové číslo zmenši o 4,4 percenta.

Môžeme vyradiť ďalšieho pol milióna ľudí, ktorí pracujú pre poštové služby a pravdepodobne to isté množstvo, ktorí pracujú pre rôzne služobné oddelenia úradov. Pravdepodobne ďalší milión nerobí v žiadnej vymáhacej zložke štátu a je tu samozrejme aj zaujimavé množstvo pracovníkov spojených s akoukoľvek prácou pre vládu. Lokálne vlády zvyčajne nespôsobujú celoštátne problémy a to isté by sa dalo povedať aj o 50 štátoch (štáty USA pozn. prekl.). Skutočný problém je na federálnej úrovni (8,5 milióna), z ktorého môžeme odpočítať prevádzkový personál.

Na konci skončíme s približne troma miliónmi ľudí, ktorí predstavujú to, čo sa bežne nazýva ako štát. Môžeme si ich skrátene nazvať jedným percentom.

Toto 1 percento z vlastných síl negeneruje žiadne bohatstvo. Všetko čo majú získali tým, že to zobrali od iných pod prizmou práva. Žijú na naše náklady a bez nás by štát ako inštitúcia odumrela.

Takto prichádzame ku koreňu veci. Čo je to štát a čo robí? Ohľadom tohto problému je obrovský zmätok, ak je teda vôbec preberaný. Stovky rokov si ľudia predstavovali štát ako organickú inštitúciu, ktorá sa vyvinula prirodzene z dajakej spoločenskej zmluvy. Respektíve ako nášho dobrodinca, pretože nám poskytuje služby, ktoré by sme si inak nedokázali sprostredkovať.

V školských triedach a politických diskusiách je veľmi málo, ak vôbec, úprimnej diskusie o tom čo štát je a čo robí. Tieto témy sú však omnoho zretelnejšie v libertariánskej tradícii. Od Bastiata k Rothbardovi bola odpoveď celý čas pred našimi očami. Štát je jediná inštitúcia v spoločnosti, ktorej je povolené zákonom užívať agresívnu silu proti osobám a majetku.

Môžeme to pochopiť cez jednoduchý príklad. Povedzme, že ideš do reštaurácie a nepáči sa ti tapeta čo v nej je. Môžeš sa sťažovať a snažiť sa presvedčiť majiteľa, aby ju zmenil. Ak ju nezmení, môžes sa rozhodnúť, že sa do tej reštaurácie už nevrátiš. Ale ak sa do nej vlúpeš, zoberieš peniaze z pokladne, kúpiš za ne farbu a pretapetuješ ju, budeš obvinený zo zločinu a možno pojdeš aj do väzenia. Každý v spoločnosti súhlasí s tým, že si vykonal zlý skutok, zločin.

Ale štát je niečo iné. Ak sa mu nepáči tapeta môže vydať zákon (alebo možno ani len to) a pošle výzvu. Môže prikázať zmenu. Nemusí dokonca vykonať samotné premaľovanie: štát vás prinúti, aby ste to premaľovali vy sami. Ak odmietnete, ste vinný zo zločinu.

Rovnaké ciele, odlišné prostriedky, dva veľmi odlišné typy zločinov. Štát je inštitúcia, ktorá esenciálne redefinuje zločiny, aby sa oslobodila od zákona, ktorým sa riadia všetci ostatní.

Je to to isté s každou daňou, každou reguláciou, každým príkazom a každým jedným slovom v zbierke zákonov. Všetko toto reprezentuje násilie. Dokonca aj v oblasti peňazí a bankovníctva, je to štát, ktorý vytvoril a udržiava FED (americká centrálna banka) a dolár, bráni ľuďom vytvárať zlaté alebo strieborné peniaze alebo inovovať veci iným spôsobom. V niektorých ohľadoch je toto najhoršia intervencia zo všetkých, pretože umožňuje štátu zničiť naše peniaze z rozmaru.

Štát je každého nepriateľ. Prečo toto protestujúci nechápu? Pretože sú obeťami štátnej propagandy získanej na štátnych školách, ktorá sa snaží viniť za všetko ľudské utrpenie súkromné osoby a slobodné podnikanie. Nechápu, že skutočným nepriateľom je inštitúcia, ktorá im vymyla mozgy tak, aby premýšlali spôsobom ako premýšlajú.

Majú pravdu, že v spoločnosti sú rozšírené konflikty a v skutočnosti je to 99 percent verzus 1 percento. Mýlia sa len v identite nepriateľa.
___________________________________________________________________________________________

Llewellyn H. Rockwell Jr. – autor je predsedom Ludwig von Mises Institute

(Pôvodný článok “The State Is the 1 Percent” vydaný na stránkach Mises Institute 24. októbra 2011)

Posted in: Kritika etatizmu