Dôvod prečo by sme nemali opovrhovať okupantmi Wall Street-u

Posted on 16. októbra 2011

0



Libertariáni by mali pridať svoje posolstvo.

Libertariáni prichádzajú o silnú sociálnu dynamiku. Protestné hnutie nazývané „Occupy Wall Street“ (OWS) vyráža do ulíc v obrazoboreckej vlne trvajúcej už niekoľko týždňov, šíriacej sa z Manhattanu po celej Amerike. Demoštranti sa stýkajú s policajnou brutalitou a zatknutiami. Sú taktiež opovržlivo odmietaní mainstreamovými médiami a väčšinou libertariánov.

Opovrhnutie sa točí okolo vnímaného posolstva. V skutočnosti sú to však viaceré posolstvá. V počiatku sa zdalo, že lídri (ak to slovo platí pre tak sebarelexívnu demokratickú skupinu) sú proti ukladaniu iného významu ako prostestu voči Wall Street. Namiesto toho podporovali miestnych organizátorov, aby si ich určili sami.

Hnutiu bolo pripisovanýych množstvo posolstiev, niektoré pochádzajú i z rozhovorov s protestujúcimi na ulici. Ezra Klein z Washington Post uviedla: „Niektorí z ľudí… chcú ukončiť činnosť FED-u. Iní ľudia chcú zdaniť Wall Street. Jedna žena ma uistila, že „veľmi málo“ z vrchného 1% žije v New Yorku, alebo vôbec v USA. Povedala, že sú v uzavretých komunitách po celom svete. Niekto iní to videl ako kultúrnu revolúciu.“

Iné posolstvá sa odvodzujú zo zoznamov „požiadaviek“ publikovaných na fórach aj keď organizátori tvrdia, že tieto zoznamy pochádzajú od odporcov, ktorí si želajú, aby hnutie vyzeralo smiešno. V skutočnosti, „lídri“ aktuálne pracujú na oficiálnej správe proti tomu, čo oni považujú za rozšírené nedorozumenie.

Je však zrejmé, akokoľvek, že pôvodní a väčšina protestujúcich sú ľavičiari a anti-kapitalisti. Tieto aspekty hnutia OWS sú to, čo ich v očiach libertariánov robí tak smiešnymi aj napriek tomu, že žiadne podobné výsmechy nie su smerované smerom k pravicovým aspektom Tea party.

Miesto pre libertariánov?

Prečo by mali mať libertariáni záujem o toto hnutie?

V článku webzinu Salon, „Čo je za opovrhovaním protestami na Wall Street?“ Glenn Greenwald vysvetluje: „Vie skutočne niekto čo je základné posolstvo tohto protestu: že Wall Street je presiaknutá korupciou a kriminalitou a jej neobmedzená politická moc – vo forme korupčného kapitalizmu a vlastníctva politických inštitúcií – ničí finančné zabezpečenie pre všetkých ostatných?“

Toto silné posolstvo je vykreslené v rozzúrených priemerných ľuďoch. Napriek tomu sú na demonštráciach naakumulovaní ďaleko viac „hardcore“ ideológovia. Veľa demonštrujúcich teraz volá seba samých „99%“, v zmysle, že predstavujú podstatnú časť majority Američanov. Týchto „99%“ nesú transparenty, ktoré v krátkosti vyrozprávavajú ich príbehy. V inom blogu vo Washington Post „Kto sú tí 99%?“ Klein vysvetluje: „Toto nie sú výkriky proti systému. Nie sú tu žiadne anarchistické manifestá. Ani nikto nevolá po revolúcii. Sú iba malé príbehy ľudí, ktorí hrali podľa pravidiel, robili čo im bolo povedané a teraz nemajú nič čo by stálo za to.“

V súčasnosti, ľavica stojí bok po boku na uliciach s ľuďmi, ktorí zúfalo prerozprávavajú svoje príbehy. Organizácia Svetoví priemyselní pracovníci prijala ústretovo činnosť hnutia a odborové zväzy sa pridali k protestom. Teraz keď to vypadá tak, že tam nie je žiadna cenzúra iných posolstiev; nič nebráni libertariánom pridať sa k tomuto mixu ľudí. Ak by to urobili, tak týchto „99%“ by mohlo vidieť, že nie je to iba ľavica, ktorej robí starosti nespravodlivosť. Ak by to spravili, vyskytli by sa aspoň dajaké posolstvá proti štátnemu kapitalizmu alebo korporátnemu štátu.

Nepopísaný list

Pre libertariánov to nie je nič náročné na uskutočnenie. V roku 1980 ekonóm Jeff Hummel a ja sme prišli na protest vo Westwoode, Kalifornii, len aby sme zistili, že to bol vo veľkom protest proti kapitalizmu, hoci bol inzerovaný ako protivojnový. Boli poskytnuté prázdne transparenty, na ktoré ľudia mohli napísať svoje vlastné posolstvá. Ja som napísala: „Robte zisky, nie vojnu.“ Ako sme pochodovali, argumentovala som a vysvetlovala môj názor ostatným účastníkom, vrátane jedného z organizátorov. Hnutie „Occupy Wall Street“ ponúka podobný nepopísaný list pre tých, ktorí by chceli napísať svoje vlastné posolstvo a pochodovať.

Je tu však ešte jeden dôvod prečo sa zdržať výsmechu: protestujúci boli bití a zatýkaní políciou za mierumilovný výkon ich práva na voľné zhromažďovanie sa a slobody slova. Obsah ich prejavu je druhotný voči ich právu na slobodu slova. „”Nesúhlasím s Vašim názorom, ale do posledného dychu budem brániť Vaše právo naň.” je preslávený výrok pripisovaný Voltairovi. Toto veľakrát uniká libertariánom, ktorí dávajú do popredia svoj nesúhlas.

Uniká im taktiež príležitosť. Ľavica priviedla vzostupujúce hnutie proti vojne vo Vietname do popredia v nasledujúcich dekádach. Ľavica pochodovala s rôznymi časťami spektra americkej spoločnosti, od kňazov k „plačúcim matkám“, od hippies po veteránov. Tým si vytvorila dôveryhodnosť. O koľko viac dôveryhodnosti by mohol libertarianizmus získať, ako hnutie, ktoré podáva správne argumenty?
__________________________________________________________________________________

Wendy McElroy – autorka je spoluzakladateľka časopisu The Voluntaryist, autorka viacerých kníh a vedie 2 aktívne webstránky: wendymcelroy.com a ifeminists.com.

(Pôvodný článok “Why Not to Scorn Occupy Wall Street” vydaný na stránkach časopisu The Freeman 11. októbra 2011)

Posted in: Svetové dianie