Padla vláda. Naozaj?

Posted on 12. októbra 2011

0



“Oni vybičovali tú atmosféru okolo dôležitosti dnešného hlasovania, aby nám ukázali, že ich potrebujeme. Že sme na nich odkázaní. A my a tie kamery sme ich komunikačný kanál, cez ktorí presviedčajú národ o svojej nenahraditeľnosti. Pri pohľade z hradného kopca ide život aj tak ďalej. A bude pokračovať, či tam bude sedieť Radičová, Fico alebo iný pajác.” – Lukáš Krivošík

Ide v skutočnosti o pád vlády, alebo len o výmenu figúrok v rozohranej šachovej partii? To čo sme mohli včera vidiet bolo len vyvrcholenie divadla, ktoré nám tu hrali záujmové skupiny, usilujúce sa o zbavenie sa zbytočnej prekážky zväčšovania ich moci a bohatsva, aktu hrania sa na transparentnosť pred divákmi, ktorí im to hltali. Uprednostňovanie určitých ľudí, obmedzovanie ich v ich vlastnej slobode a prerozdeľovanie ukradnutého majetku však neprestáva byť aktom centrálneho plánovania , okrádania, ničenia trhu a spoločnosti ani ak tomu dáme punc transparentnosti.

„Predseda Európskej komisie José Barroso a prezident únie Herman Van Rompuy dnes v spoločnom vyjadrení vyzvali slovenské strany, aby sa preniesli cez krátkodobé vnútropolitické ciele a schválili zmeny v záchrannom fonde eurozóny EFSF.“ (12. 10. 2011)

Silné tlaky eurocentralizátorov, o záchranu ich politického kapitálu pred tamojšími ovečkami a o záchranu majetkového kapitálu svojho a spriaznených skupín v bankách, na slovenskú štátnu scénu priniesli záujmovým skupinám len dobrú príležitosť ako sa tohto aktu hrania zbaviť.

Pripravili si svoje figúrky (profesionálnych politikov, štátnikov), modrú, oranžovú, žltú a červenú a partia mohla začať. Plán zbavenia sa figúrky čo sa nezabehla do systému štátu (priateľské styky si udržiavala s inými ako najmocnejšími finančnými skupinami) bol jednoduchý, prísť s obrovskou zmenou paradigmy – vyhovieť tlakom eurocentralizátorov (veď solidarita s ich majetkami je dôležitá, nakoniec jedná sa o kolegov z brandže) a napomôcť s vyhrotením názorov nezabehnutej figúrky až potiaľ, kým nebude môcť cúvnuť bez toho, aby spáchala politickú sebevraždu.

Spojenie hlasovania o podpore eurocentralizátorov s dôverou v politiku nezabehnutých figúrok bolo len posledným aktom v dokonalom divadle. Nezabehnuté fígúrky boli v pasci, ktorú im nastražili, buď podporia eurocentralizáciu a tým spáchajú politickú samovraždu, alebo ju nepodporia a tým si zlomia väz s ich úradovaním. Nech sa rozhodnú ako sa rozhodnú, plánovači pasce dostanú to, po čom túžili, nezabehnutá figúrka bude vyradená z hry o moc a ovčania im celé toto divadlo zožerú aj s navijákom, naďalej im budú platiť ich honosné vily, hodinky, pozemky, kšefty, vláčiky a ešte budú obviňovať nezabehnutú figúrku z „obrovskej tragédie návratu červenej figúrky“. Čo viac by si naši páni plánovači mohli priať? Vlk sa nažerie a ovca ostane celá.

Ale vrátim sa teraz k otázke z nadpisu. Naozaj padla vláda? Moja odpoveď je jasná, nie nepadla. Vláda politickej triedy neprestáva. Vláda záujmových skupín ako tých, ktorí ovládajú svoje marionety (či figúrky) v bábkovom divadielku neprestáva a ak sa nejakej tej marionete pretrhne nitka, ktorou ju tie skupiny ovládajú, bude vymenená nitka, alebo daná marioneta a divadielko pre ovčanov pokračuje naďalej.

Stále tu ostávajú nelegitímni vládcovia nad vašim životom, majetkom a slobodou, ktorí vám budú hovoriť, že sú nepostrádateľní na to, aby ste mohli žiť podľa svojich predstáv, obchodovať s inými ľuďmi, cestovať a komunikovať s inými, ale počkať, to dokážeme predsa aj bez nich.

Skutočnosť tohto zúfalého stavu nikdy nekončiacej vlády politickej triedy spomenula jedna z týchto figúrok úplne najlepšie.

Mikuláš Dzurinda komentoval Sulíka, ktorý vravel, že ak by sa ľudia mali vyzbierať na euroval, nedali by ani cent. “Koľkože by sa vyzbieralo centov na štátny rozpočet, ak by sa ľudia mohli dobrovoľne rozhodnúť,” zamýšľal sa šéf SDKÚ.

Pointa nedobrovoľného systému vystihnutá dokonale jedným z jeho aktérov.

Zmena je možná iba odstránením pôvodcu problémov – politickej triedy, ktorá vytvorila pre seba ovčiansky štát. Nedajte sa oklamať rečami o ich potrebnosti či legitimite. Prestaňte veriť politikom, začnite veriť sami sebe.
_____________________________________________________________________________________________

Ján Tralich – Centrum pre slobodnú spoločnosť