Odmietnutie Etateizmu (Rejection of the religion of Statism)

Posted on 20. januára 2011

1



„Štát je veľká fikcia, v rámci ktorej sa každý snaží žiť na úkor každého.“ – Claude Frédéric Bastiat

Prednedávnom sa mi dostal do rúk časopis študentov práva Univerzity Komenského. Zaujalo ma v ňom pár argumentácií, ktoré používali jeho redaktori. Nedalo mi na ne nereagovať.

Text 1

Tomáš Mészáros – študent práva: V zmysle čl. 2 ods. 1 Ústavy SR vieme, že zdrojom štátnej moci sú občania, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov. Podľa čl. 73 ods. 2 sú spomenutými zástupcami poslanci NR SR a tak môžeme skonštatovať, že NR SR ako volený orgán reprezentuje suverenitu ľudu a v súlade s čl. 2 ods. 1 je najvyšším orgánom štátnej moci (v súlade s teoretickou konštrukciou parlamentnej formy vlády má parlament výsostné postavenie v štáte – primárnu legitimitu získanú voľbami.).
Personálne zloženie NR SR je teda priamym prejavom vôle občanov a medzi zákonodarným zborom a občanom tak vzniká jedinečný vzájomný vzťah – suverenita ľudu sa transformuje na suverenitu parlamentu.

Text 2
Adam Petrovič – stážista v EP: Verejnosť by si mala uvedomiť, že značná časť predpisov regulujúcich náš život pochádza z európskeho práva a pochopenie z toho vyplývajúcej vážnosti europoslaneckého mandátu potvrdiť účasťou na voľbách do EP.


Drahí veriaci

Dovolil by som si začať jednou parafrázou na citát od Freda Rodella:
„V časoch kmeňov to boli šamani. V stredoveku to boli kňazi. Teraz sú to politici. V každom veku existovala skupina chytrákov, vzdelaných v ich remesle a pyšných na svoje vzdelanie, ktorí využívali svoju techniku s rôznymi hókusmi-pókusmi, aby sa stali pánmi svojich spoluobčanov. V každom veku existuje pseudo-intelektuálna autokracia chrániaca si svoje povolanie proti nepozvanými a riadiaca podľa seba civilizáciu svojich dní.“

Zaujal ma názor autorov na legitimitu vládnutia a na voľby. Kiež by som sa mohol opýtať na ich názor na voľby, ktoré prebiehali za komunistickej diktatúry, kde bolo bežným javom, že skutočná účasť na voľbách dosahovala 90% a vyššiu účasť. Legitimizovali by aj tieto voľby vládu ČSSR, keďže spĺňali všetky „teoreticko-konštručné“ požiadavky?

Či sa súčasných volieb (alebo referenda o ústave) zúčastníte alebo nie, je úplne jedno, lebo vláda bude nad vami vládnuť i keď sa ich nezúčastnite (alebo zúčastnite a vyjadríte svoje “nie”- ak teda bude možné za to NIE aj hlasovať), alebo aj keď sa ich zúčastnia iba ľudia, ktorí ich organizujú či vyhlasujú (stojí, ale minimálne na zamyslenie fakt, že prečo podporovať tento cirkus, ktorý nikdy žiadnu zmenu v prospech slobody nepriniesol a ani neprinesie a navyše je aktom viery a podpory metód štátu, metód násilia). Nikde v zákone či v Ústave sa nenachádza zmienka o potrebnom počte zúčastnených sa na voľbách, aby tie boli platné, tak ako je to napríklad u nás v požiadavkách na platnosť referenda. (Ale to nie je až tak podstatné, keďže ústava sama o sebe je neplatný a neprávny dokument a aj demokratické rozhodovanie väčšiny je prejavom tyranie, ktorú predstavuje demokracia.)

V etatistických teoretických konštrukciách je spomínané, že štát splňomocňujete tým, že zákony a príkazy ním vydávané dobrovoľne (mlčky – konkludentne) poslúchate. To je, ale logika prevrátená naruby, pretože ak nedodržíte zákony alebo sa vzopriete príkazom štátnych orgánov, s ktorými ste nesúhlasili, lebo ste nikoho nelegitimizovali na ich vydávanie, budete potrestaný. Kde je potom tá dobrovoľnosť, konkludentná poslušnosť? Môžeme tu vidieť akurát potichu (mlčky) na vás vykonávané násilie.

„Dobrá ústava nemôže sama o sebe urobiť národ spokojným. Zlá ústava ho môže spraviť nešťastným. Ale akákoľvek ho robí neslobodným.“ parafráza citátu Guya Carcassonneho.

Ustanovenie Ústavy SR do “platnosti” bolo také isté ako ustanovovanie ústav všade inde vo svete, kde to robia skupinky politikov, cudzia vláda, niekoľko vodcov kmeňov či skupina najsilnejšej militantnej skupiny. Jej dodržiavanie je potom vynucované vykonávaním násilia, teda donucovanie bez vášho súhlasu a štátne zoskupenia sa v tom navzájom podporujú a ľudí považujú iba za akési “pasívne subjekty medzinárodného práva”.

Ústava nie je zmluvou. Nespĺňa základné požiadavky na to, aby bola považovaná za zmluvu. Chýba akýkoľvek právny úkon, ktorý by vytváral právny vzťah formou zmluvy, ktorá by splnomocňovala určité osoby na určité úkony voči vám. Žiadnu takú zmluvu ste nepodpísali a nikdy ste nevydali súhlas so žiadnym obsahom zmluvy takéhoto charakteru.

Jej právna platnosť je len ilúziou, klamom, akýmsi druhom náboženstva, falošnej viery (etateizmu).

„Je to legálne, pretože si to tak želám. Štát som ja.“ (Ľudovít XIV.)

Žiadna pravoplatná zmluva tu teda nie je, teda sa nikdy nevytvoril právny vzťah, ktorý by vás akokoľvek zaväzoval k dodržiavaniu Ústavy či by oprávňoval kohokoľvek nad panstvom nad vami. Čo je potom Ústava, keďže si na jej základe vynucuje štát nad vami moc?

Ústava je teda len otrokárskym manifestom, ktorý si vás ako dobytok privlastňuje, bez akéjkoľvek právnej či logickej relevancie. Jej uplatňovanie je agresiou voči človeku, slobode, prirodzeným právam, dobrovoľnej a mierovej spolupráci. Odmietnutím statusu otroka je prirodzeným vývojom myšlienok humanizmu.

„Demokracia je schránka návrhov a pripomienok pre otrokov.“ (Stefan Molyneux)

Vyplývajúc z vyššie uvedeného sú preto aj voľby právne nezáväzné a pre vás irelevantné, keďže sú vyhlasované na základe neprávneho dokumentu. Navyše nikoho neoprávňujú, nelegitimizujú k panstvu nad vami, teda k vymáhaniu akéhokoľvek zákona voči vám či vašu poslušnosť voči štátu a jeho orgánom či inštitúciám, kedže nemôžu byť považované za právny akt, úkon, ktorý je potrebný na vytvorenie takéhoto vzťahu.

Esenciálny prvok demokratickej parlamentnej republiky, voľby, umožňujú len tvorbu akýchsi rekvizít, zástierok či rolí, v ktorých sa striedajú rôzni herci na škodu nás všetkých. Ak sa ich nezúčastníte, budú vládnuť nad Vami aj tak. Účasťou na voľbách si môžete len maximálne dopomôcť k dojmu, že vám bude vládnúť aspoň dobrosrdečnejší pán, váš vlastník, než aký bol ten predtým.

„Nikdy nezabudni, že všetko čo urobil Hitler v Nemecku bolo legálne.“ (Martin Luther King)

“O ústave : Odmietam sa odvolávať na niečo, čo som nikdy nepodpísal, teda na niečo s čím som nikdy nesúhlasil a navyše čoho dodržiavanie sa vynucuje násilím nielen voči mojej osobe a majetku.” (Ján Tralich)
____________________________________________________________________________________________

Ján Tralich – Centrum pre slobodnú spoločnosť 

Posted in: Kritika etatizmu